Prinášame ďalší článok* od kontroverzného Czechfashionistu
* ide o osobné názory autora, ktoré nemožno stotožňovať s názormi klobučníctva Carlsbad Hat Co.
Fashion & Lifestyle Blogger | Bonvivant | Vítězslav Ivičič
Poznáte žirardák?
Po francúzsky sa mu hovorí canotier (doslova „veslár“), po anglicky straw boater, čo prezrádza pôvod tohto klobúka: objavil sa na konci 19. storočia a od benátskych gondolierov ho prevzali a upravili si ho veslári. Veslovanie bolo vtedy veľmi obľúbeným športom a okrem toho vyjazdenie na loďke dávalo mladým mužom možnosť stráviť so slečnou niekoľko chvíľ v súkromí bez prítomnosti rodičov, vychovávateľky či gardedámy. Tak ako dnes ľudia v mestách behajú a nosia šiltovky, pred sto rokmi sa ľudia vozili na loďkách a nosili žirardáky.
U nás sa mu hovorí žirardák podľa Alexandra Girardiho, ktorý ho mal na hlave, keď okolo roku 1890 spieval v Straussovej operete Kňažná Ninetta, a klobúk sa tak stal módnym
Vtedy išlo o poloformálny klobúk, ktorý sa až do polovice 20. storočia nosil k vychádzkovým alebo športovým oblekom, okrem veslárov si ho obľúbili študenti a športovci a nosili ho muži aj ženy. Dnes ho nájdete skôr už len ako súčasť uniformy tradičných britských internátnych škôl alebo v gýčových, akože retro vystúpeniach.
Je oválny s rypsovou, rôznofarebnou stuhou, výška koruny sa v rôznych obdobiach líšila, pôvodne sa vyrábal z lakovanej slamy, bol veľmi tvrdý a nie celkom pohodlný, a keď ľudia začali uprednostňovať pohodlie, prestal byť obľúbený. Dnes narazíte skôr na jeho mäkkú variantu, ktorá mi trochu pripomína klobúk záhradníka z anglického romantického filmu na nedeľu, a ja mám najradšej ten klasický, tvrdý.
Kompromis potom ponúka napr. Mayser so svojím veľmi elegantným panamákom tohto tvaru, ktorý vyzerá švihácky a ponúka všetky výhody panamských klobúkov, o ktorých som písal v predchádzajúcom článku.
